História

História-  obec sa spomína už v roku 1289 ako majetok Petra z Drienova. Obec mala viacej názvov- Scine, Senek, Senyakowce. V r.1427 obec patrila  Sinkovi zo Šebastovej, v 17 st. Dóczyovcom. V r.1623 sa v obci nachádzal mlyn. V r.1828 mali Seniakovce  14 domov a 127 obyvateľov. Väčšinou boli roľníci a povozníci. Staré domy boli nízke, drevené s malými jednoduchými oknami. Mali iba jednu izbu, predsieň a komoru. Izby neboli dlaždené. Gazdinky vždy v sobotu vymazávali podlahu blatom, do ktorého primiešavali konský alebo kravský trus. Krížom cez izbu viedli drevené trámi – hredy, a tá ktorá viedla cez prostriedok celého domu sa volala mešternica.

Na nej boli uložené staré kalendáre, chlieb, vidličky, modlitebné knihy, dôležité listiny. Po stenách  viseli obrazy svätých a ozdobné tanieriky. Po celej dĺžke domu bol schod asi pol metra vysoký a 80 cm široký, volali ho scienka. Na scienkach v nedeľu odpoludnia vysedávali ľudia, rozprávali sa, zaspievali si. Jedlo bolo tiež jednoduché. Na raňajky jedávali mačangu, sciranku, kyseľ a zapraženú zemiakovú polievku. K obedu mali halušky s tvarohom, lekvárom. makom, kapustou, zemiaky s kyslým mliekom. Večeru odbavili zbytkami  jedál z obeda. Mäso jedávali len na sviatky a v niektorú nedeľu. Na sviatky a svadby sa piekli koláče plnené makom, tvarohom, orechami, lekvárom, Cukor používali veľmi málo. Na celý  rok im stačili 2kg cukru. Oblečenie bývalo jednoduché, vzdušné a čisté.

Svetová vojna 1914-1918 kruto zasiahla do života obyvateľstva. Na vojnu museli narukovať všetci muži od 17 do 50 rokov. Doma zostali len ženy, deti a starci. Ženy nevedeli a ani nestačili polia dôkladne obrobiť a to, čo sa im urodilo, zobrali vojaci.

Poštu, telefón, telegraf obec nemala. Bola v Lemešanoch. Kto išiel pre poštu, dostal u starostu obce v Bretejovciach uzamknutú tašku, ktorú odomkol poštmajster, vložil do nej poštu, uzamkol ju a otvoril ju až starosta v Bretejovciach.

Doteraz sa v obci z generácie na generáciu rozpráva  tento príbeh- Na chotári vyrástla raz veliká konopa až do neba. Akýsi starý, prastarý Tabačko sa hore ňou vyšplhal až do neba. Ale medzi tým, čo sa on v nebi zabavil, zrúbalo12 chlapov za  12 dní konopu. Nemohol sa potom z neba na zem vrátiť. No ale v nebi v jednom kúte mlátili tatarku a z pleví tatarky usukal  si povraz, po ktorom sa spúšťal dolu, na zem. Povraz však bol krátky, preto vždy z horného konca rezal a priviazoval na dolný. Zunovalo sa mu už toľko rezať a z veľkej výšky zoskočil dolu. Spadol do Bogdanovského  jarku a zaryl sa do zeme až po krk. Nemohol sa odtiaľ vyslobodiť, ale pomohol si. Išiel domov pre motyku, vykopal sa a šťastne sa vrátil domov.

Uprostred obce stojí greckokatolícky kostolík. Bol ohradený múrom. Kostol bol 9m dlhý a 6m široký. Nemal chór ani sakristiu. Na jeho západnej strane bol vchod, nad ktorým je veža, zbitá z dosák .Bol zasvätený ku cti sv. Kríža. Mal dva zvony.